Máme zábrany pripravovať vývary z bravčových (kostí). Naše babičky bravčový vývar používali do “bramboračky”, strukovinových polievok a zeleninových zahustených polievok.
Závarky a vložky. Do polievok dávame len závarky, zabúdame na vložky (zvitok, usadeniny, celestínske rezance …). Knedlíčky sme obmedzili na pečeňové alebo z múky (krupice) a vajec. Babičky robili aj žemľové, špikové, šunkové, mozočkové, zemiakové, ryžové…
Korenenie polievok. Aj do mäsového vývaru pridávame kocku s “mäsovou” príchuťou. Bujón dochucujeme “bujónom”. Všetky polievky potom majú univerzálnu chuť (babičky by povedali “lacnú, krčmovú” chuť). To isté platí o priemyselných koreniacich zmesiach, ktorými prerazíme vlastnú chuť polievky danú použitými surovinami.
Tiež zelené korenie dávame často bez rozmyslu – a všetko naraz. Polievka inak chutí s pažítkou, inak s petržlenovou či zelerovou vňatou.
Nerešpektujeme, že pre rôzne polievky sú typické konkrétne druhy korenia. Napríklad do hydinových polievok babičky vždy dávali len muškátový kvet alebo oriešok, to isté do polievok karfiolových.
Všeobecne možno povedať, že polievky koreníme príliš, čo je dané “skazenosťou” našej chuti príliš slanými a korenenými jedlami, ktoré konzumujeme. V receptoch babičiek sa polievky toľko nekorenili.
Naučiť sa variť poctivé a chutné polievky by asi mal byť “povinný záväzok” pre každú kuchárku. Pretože keby nie, tak na akú polievku by v dospelosti spomínala naše vnúčatá?
