Až budete dobré jedlo najbližšie zapíjať orosenou dvanástkou, asi nad obsahom svojho politra veľmi mudrovať nebudete. Samozrejme niektoré z nasledujúcich mýtov o našom národnom nápoji možno máte tiež zalezené pod kožou.
V čom sa nad pohárom piva najčastejšie pletieme?
[hana-code-insert name=’inline graftext’ /]
1. Pivo nie je tak zdravé ako víno
Oddávna sa má za to, že dať si víno je oveľa zdravšie než piť pivo. Nie je to však celkom pravda. Aj zlatistý mok totiž obsahuje toľko vychvaľovaných antioxidantov, ale navyše je zdrojom minerálnych látok a proteínov. Pivo býva dokonca doporučované ako ideálny nápoj po športovej aktivite, pretože pôsobí podobne ako iontový nápoj.
2. Tmavé pivo je silnejšie než svetlé
To je pomerne rozšírený mýtus, ktorý sa však nezakladá na pravde. Farba piva totiž nevypovedá úplne nič o tom, koľko obsahuje alkoholu. Niektoré tmavé pivá preto lezú do hlavy významne menej ako svetlí siláci.
3. Desiatka má desať percent alkoholu a dvanástka dvanásť
Tak to samozrejme nie je. Ak by vo “dvanástke” bolo 12% alkoholu, tak by sme už po jednom kúsku mali peknú opičku. Čísla 10, 11, 12 a podobne, označujú stupňovitosť piva, ktorá je, zjednodušene povedané, daná množstvom sladu použitého na jeho výrobu. Ak je pivo označené ako dvanástka, obsahuje mladina 12% sladových látok, predovšetkým cukrov.
A čo to vlastne je mladina? Jedná sa o medziprodukt pri výrobe piva, ktorý neobsahuje žiadny alkohol. Ten vzniká až počas hlavného kvasenia činností pivovarských kvasníc.
Čím je stupňovitosť vyššia, tým je pivo aj chuťovo plnšie, čo poslednou dobou vyhľadáva čoraz viac ľudí. Obsah alkoholu potom závisí na koncentrácie cukru v mladine a miere jeho prekvasenia. Napríklad naša desiatka má 4,3% a dvanástka 5,2% alkoholu.
4. Dobré pivo musí byť priezračne číre
To, že je pivo zakalené, ešte neznamená, že je pokazené. Napríklad také nefiltrované pivo je naopak vyhľadávanou lahôdkou. Preto je chuťovo bohatšie a obsahuje aj viac vitamínov skupiny B a minerálov. Vyšší obsah minerálnych látok závisí na množstve prítomných kvasiniek.
[hana-code-insert name=’inline graftext’ /]
5. Po pive sa priberá
Stalo sa už takým folklórom označovať pivo za vinníka zaoblených postáv. Lenže sám nápoj za to nemôže. Záleží skôr na tom, koľko ho denne vypijete a aký je váš denný príjem a výdaj kalórií. Je však pravda, že horké chmeľové látky obsiahnuté v pive podporujú trávenie a zvyšujú apetít. Takže sa vlastne priberá po jedle, ktoré človek povzbudený pitím piva zje. Pre zaujímavosť, energetická hodnota výčapného piva je len asi 130 kJ /100 ml, zatiaľ čo červené víno má dokonca 300 kJ/100 ml.
Keď to ale vezmete okolo a okolo, je celkom jedno, či to preháňate s pivom alebo s čokoládovými tortami – základom zdravého životného štýlu je skrátka umiernenosť.
6. Pivo sa musí piť jedine dobre vychladené
Mnoho milovníkov piva tvrdí, že ich obľúbený nápoj je najlepší silno studený. Záleží však na tom, aký typ zlatého moku si doprajete.
Napríklad ležiak alebo svetlé výčapné pivo by sa mali podávať pri teplote od 5 do 7 stupňov Celzia a niektoré špeciály sa servírujú aj pri vyšších teplotách.
Špeciálnou kategóriou je potom pivný svařák – v Poľsku mu hovoria piwo Grzan – pripravovaný s medom a korením. Z toho sa doslova dymí.
7. Pivo z plechovky nie je dobré
Medzi pivármi stále prevláda názor, že najlepšie pivo je točené alebo vo fľaši, nad tým plechovkovým mnoho z nich opovržlivo máva rukou. Pritom, ak ide o spôsob balenia, je plechovka úplným ideálom.
Okrem toho, že dovedie zďaleka najlepšie uchrániť svoj obsah ako pred slnečným svetlom, tak pred prístupom kyslíka, je navyše o polovicu ľahšia ako čapované v krígľoch a tiež zaberie menej miesta, takže doprava je oveľa efektívnejšia a ekologickejšia.
